Zámky na Loire

Prichádzame do mesta elegancie Paríža, kde vyzdvihneme klientov, ktorí priletia. Nasmerujeme sa
k údoliu rieky Loiry, ktorá je pozdĺž svojho toku lemovaná mnohými hradmi, zámkami a malebnými
miestami. Navštívime renesančný zámok Amboise, ktorý je názorným príkladom premien francúzskej
architektúry. Zámok sa zapísal do dejín ako dejisko tzv. Amboisského sprisahania, počas ktorého sa
francúzski hugenoti spolčili s rodom Bourbonovcov a pokúsili sa tak prevziať moc vo Francúzsku. Je
to však aj miesto, kde v rokoch 1516 – 1519 žil a zomrel všestranný génius Leonardo da Vinci. Tajomstvami opradený Leonardo da Vinci je téma, o ktorej sa pozhovárame aj na zámku Clos Lucé. V parku v blízkosti zámku si vyskúšame stroje, ktoré predbehli svoju dobu a zamyslíme sa na akom princípe fungovali vynálezy z Leonardovej dielne.

V záhradách zámku Chenonceau si pripomenieme milenku Henricha II., Dianu de Poitiers, a jej pomstychtivú sokyňu Katarínu Medičejskú. Zámok stojí na mieste pôvodného vodného mlyna a jeho dejiny spísala šestica dám. Preto je Chenonceau známy aj pod názvom „Zámok šiestich žien“. V 60 m dlhej galérii tohto sídla sa
posunieme v čase do obdobia druhej svetovej vojny. Pripomenieme si, ako práve tieto miesta tvorili hranice medzi okupovaným a vichystickým Francúzskom. Ďalšou zastávkou bude romanticky postavený zámok na jazere, Azay-le-Rideau. Pomenovanie zámku sa viaže k menu ukrutného rytiera s pochybnou povesťou. Koncom 11. st. vybudoval na tomto mieste rytier Ridel d‘Azay pevnosť a dal tak meno nielen zámku, ale aj mestu.

Stelesnením romantického zámku je zámok Ussé. Nachádza sa asi 10 km severovýchodne od Chinon, na južnom brehu Indre, prítoku Loiry. Dnešné poznávanie zavŕšime návštevou jedného z najkrajších zámkov vo Francúzsku a to Villandry. Známy je svojimi nádhernými terasovými záhradami. Pri pohľade z okien zámku
si porozprávame o tvaroch záhrad, ich symbolike a posolstve.

Presunieme sa do mesta Blois, kde začneme prehliadkou miestneho renesančného zámku. Pozostáva z niekoľkých budov postavených v rozpätí od 13. do 17. st. okolo centrálneho nádvoria. Najznámejším architektonickým prvkom zámku je špirálovité schodište v krídle Františka I. V roku 1429 tu remešský arcibiskup požehnal slávnej Johanke z Arku. Práve Johanka stála na čele vojska smerujúceho k Orléans, aby ho vyslobodila z anglických rúk. Nevynecháme zámok, preslávený interiérmi a anglickým parkom, Cheverny. V areáli parku si na svoje prídu milovníci psov. Nachádza sa tu stovka poľovníckych psov. Našu pozornosť upúta aj najväčší renesančný zámok na rieke Loire, Chambord. Patrí k vrcholným stavbám renesančnej architektúry. Jeho fasáda má šírku 128 metrov, v zámku sa nachádza 440 miestností, viac než 80 schodíšť, 365 komínov a 800 tesaných hlavíc stĺpov. Meno architekta stavby však známe nie je. Analýzy však ukazujú, že na plány vplýval Leonardo da Vinci, v tej dobe architekt na dvore Františka I., ktorý však zomrel krátko pred začatím stavebných prác.

Posledný deň strávime opäť v Paríži. Zájdeme do Versailles, kde navštívime zámok Versailles. Ten je neodmysliteľne spojený so zásadnými historickými medzníkmi. S obdobím baroka, absolutizmom a panovaním Ľudovíta XIV. Zámok býval často napodobňovaný, no kópie nikdy nedosiahli kvalitu originálu. Je symbolom vlády a moci muža, ktorý sa sám nazýval Kráľ Slnko. Cestou vysadíme klientov na letisku a pokračujeme smer Slovensko.

Príchod na Slovensko.

Odlietame z Viedne a svoje brány nám otvára metropola Francúzska, Paríž. Nasmerujeme sa k údoliu rieky Loiry, ktorá je pozdĺž svojho toku lemovaná mnohými hradmi, zámkami a malebnými miestami. Navštívime renesančný zámok Amboise, ktorý je názorným príkladom premien francúzskej architektúry. Zámok sa zapísal do dejín ako dejisko tzv. Amboisského sprisahania, počas ktorého sa francúzski hugenoti spolčili s rodom Bourbonovcov a pokúsili sa tak prevziať moc vo Francúzsku. Je to však aj miesto, kde v rokoch 1516 – 1519 žil
a zomrel všestranný génius Leonardo da Vinci. Tajomstvami opradený Leonardo da Vinci je téma, o ktorej sa pozhovárame aj na zámku Clos Lucé. V parku v blízkosti zámku si vyskúšame stroje, ktoré predbehli svoju dobu a zamyslíme sa na akom princípe fungovali vynálezy z Leonardovej dielne.

V záhradách zámku Chenonceau si pripomenieme milenku Henricha II., Dianu de Poitiers, a jej pomstychtivú sokyňu Katarínu Medičejskú. Zámok stojí na mieste pôvodného vodného mlyna a jeho dejiny spísala šestica dám. Preto je Chenonceau známy aj pod názvom „Zámok šiestich žien“. V 60 m dlhej galérii tohto sídla sa
posunieme v čase do obdobia druhej svetovej vojny. Pripomenieme si, ako práve tieto miesta tvorili hranice medzi okupovaným a vichystickým Francúzskom. Ďalšou zastávkou bude romanticky postavený zámok na jazere, Azay-le-Rideau. Pomenovanie zámku sa viaže k menu ukrutného rytiera s pochybnou povesťou. Koncom 11. st. vybudoval na tomto mieste rytier Ridel d‘Azay pevnosť a dal tak meno nielen zámku, ale aj mestu.

Stelesnením romantického zámku je zámok Ussé. Nachádza sa asi 10 km severovýchodne od Chinon, na južnom brehu Indre, prítoku Loiry. Dnešné poznávanie zavŕšime návštevou jedného z najkrajších zámkov vo Francúzsku a to Villandry. Známy je svojimi nádhernými terasovými záhradami. Pri pohľade z okien zámku
si porozprávame o tvaroch záhrad, ich symbolike a posolstve.

Presunieme sa do mesta Blois, kde začneme prehliadkou miestneho renesančného zámku. Pozostáva z niekoľkých budov postavených v rozpätí od 13. do 17. st. okolo centrálneho nádvoria. Najznámejším architektonickým prvkom zámku je špirálovité schodište v krídle Františka I. V roku 1429 tu remešský arcibiskup požehnal slávnej Johanke z Arku. Práve Johanka stála na čele vojska smerujúceho k Orléans, aby ho vyslobodila z anglických rúk. Nevynecháme zámok, preslávený interiérmi a anglickým parkom, Cheverny. V areáli parku si na svoje prídu milovníci psov. Nachádza sa tu stovka poľovníckych psov. Našu pozornosť upúta aj najväčší renesančný zámok na rieke Loire, Chambord. Patrí k vrcholným stavbám renesančnej architektúry. Jeho fasáda má šírku 128 metrov, v zámku sa nachádza 440 miestností, viac než 80 schodíšť, 365 komínov a 800 tesaných hlavíc stĺpov. Meno architekta stavby však známe nie je. Analýzy však ukazujú, že na plány vplýval Leonardo da Vinci, v tej dobe architekt na dvore Františka I., ktorý však zomrel krátko pred začatím stavebných prác.

Posledný deň strávime v Paríži. Zájdeme do Versailles, kde navštívime zámok Versailles. Ten je neodmysliteľne spojený so zásadnými historickými medzníkmi. S obdobím baroka, absolutizmom a panovaním Ľudovíta XIV. Zámok býval často napodobňovaný, no kópie nikdy nedosiahli kvalitu originálu. Je symbolom vlády a moci muža, ktorý sa sám nazýval Kráľ Slnko. Vo večerných hodinách odlet do Viedne.