Uzbekistan & Turkménsko - klenoty Hodvábnej cesty

Skorý ranný prílet do najväčšieho mesta Strednej Ázie, Taškentu. Zložíme sa na hotel a po krátkom oddychu sa pustíme do objavovania hlavného mesta Uzbekistanu. Taškent Vás možno na prvý pohľad neohromí, ale práve jeho jedinečná atmosféra spájajúca komunistický odkaz s exotikou Hodvábnej cesty si Vás získa. Komplex Hazrat Imam ako vystrihnutý z rozprávok Tisíc a jednej noci v sebe ukrýva jeden z najstarších Koránov planéty. Bazár Chorsu sa otvorene hlási k dedičstvu karaván ale jeho okrúla strecha prezrádza sovietskych architektov. Pred Brutalistickým hotelom Taškent stojí socha Timura Veľkého. Dávne dejiny anedávna minulosť v jednom. Skrátka kontrast za kontrastom. 

Ráno nasadneme na miestny rýchlovlak a rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu sa rútime naprie krajinov. Uzbekistan systematicky budu svoje vlakové siete a an tejto ceste ich využijeme až tri krát. budete prekvapení aké kvalitné sú vlaky v tejto post-sovietskej krajine. Po necelých dvoch hodinách cesty prichádzame najznámejšieho mesta Uzbekistanu, Samarkandu. Poobede nás prvý krát ohúri výhľad na ikonické námestie Registan. Prejdeme sa ulicami a pokocháme sa nádherným komplexom Gur-i-Emir. Jeho mohutná kupola a minarety sú jedným z najvplyvnejších prvkov miestnej architektúry. Historici dokonca odhadujú, že práve táto stavba ovplyvnila napríklad aj novodobý div sveta, Taj Mahal.

Celý deň sa venujeme Samarkandu. Prejdeme sa ulicami mesta mŕtvych Shah-i-zinda. Svätý, ktorý tu odpočíva vraj nikdy nezomrel a dodnes čaká na dne studne na svoj návrat na zem. Budeme zjednávať ceny na slávnom trhu Siab bozori. Na tomto mieste, v tieni obrovskej mešity Bibi Khanum, predávali svoj tovar karavány už pred 500 rokmi a dnes si tu môžeme nakúpiť aj my. Detailne prejdeme všetky budovy na námestí Registan - Ulugbegovu medresu (islamskú univerzitu) posiatu ozdobnými hviezdami, zlatú medresu Tillyakori ale aj netypickú Sherdar medresu, hrdiacu sa obráskami tigrov. samarkand sa Vám vryje do pamäti!

Pokračujeme rýchlovlakom naprieč Uzbekistanom do ďalšej slávnej zastávky Hodvábnej cesty, mesta Bukhara. Bukhara je mestské múzeum. Nachádza sa tu viac ako 140 architektonických monumentov. Keď sa prechádzate uličkami starého mesta, zapísaného do svetového dedičstva UNESCO, akoby ste sa ocitli v  orientálnych rozprávkach. Pozrieme si námestie Lyab-i-Khauz, mešitu Magok-i-Attori, domy miestnych obchodníkov a malú medresu Chor Minor s charakteristickými štyrmi vežičkami. Ak Vás Samarkand ohúril, tak Bukhara Vás uchváti. 

Ďalej objavujeme Bukharu. Mauzoleum Ismaila Somoniho je je najlepšie zachovalou pamiatkou Strednej Ázie. Jeho hnedá farba možno nie je tak výstavná ako tyrkysové medresy okolo, ale aj tak je to fascinujúci kus miestnej histórie - aj dnes vyzerá rovnako ako pred 1000 rokmi. Prejdeme sa cez trhoviská a mešity k pevnosti Ark s obrovskými múrmi, ktoré kedysi vzdorovali aj Mongolom. Vrcholom prehliadky bude minaret a mešita Kalyan a dodnes živá moslimská univezita Mir-i-Arab. Dokopy tvoria malý Registan (centrálne námestie) Bukhary. Poobede voľno na nákupy v krivoľakých uličkách. Alebo dáte prednosť tradičným kúpeľom?

Rýchlovlak je už náš starý známy. Dnes vyskúšame najnovší úsek medzi Bukharou a odľahlou púštnou oázou Khiva. Je pozoruhodné ako odlišné sú všetky mestá Hodvábnej cesty v Uzbekistane. Ak Samarkand a Bukhara boli veľkými mestam,i kde cítiť stopu kráľov, cisárov a emirov, tak Khiva je mestom chánov a kmeňových náčelníkov. Naozajstná oáza na Hudvábnej ceste. Ak by miestni nosili dlhé kaftany a brnenia, okamžite by ste uverili, že ste sa preniesli vlnami času stovky rokov do minulosti. 10 metrov vysoké múry obkolesujú perfektne zachovalé staré mesto Itchan Kala s minaretmi, hrobkami, palácmi a mešitami. Čaká nás pompézna brána Ata-Darvaza, 15 metrov vysoký minaret Kalta, symbol orientálnej architektúry, alebo palác chána Allakulihana Tash Hauli, s háremom pre 40 konkubín. Ulice sú plné tovaru a čajovní. Karavány akoby nikdy neodišli. Už len prechádzka je tu zážitkom. 

Dnes máte na výber. Komu stačilo Hodvábnej cesty, môže sa vydať za kusom sovietskej histórie - na dlhý výlet (14 hodín - fakultatívne) k pozostatkom Aralského jazera do mesta Moynak. V piesku tu ležia opustené lode a vietor víry suchý prach. Miesto najväčšieho jazera regiónu nás čakajú len spomienky na najväčšiu ekologickú katastrofu 20. storočia. 

Kto by chcel, môže si dopriať pohodový deň v Khive. Ešte sme nevideli mauzóleum Seyd Allaudin, minaret a medresa Islam-Khojha, mešita a minaret Jami... Je tu nazoaj kde sa pomotať a čo zažiť.

Lúčime sa s Uzbekistanom. Hneď po raňajkách sa vydávame na hraničný prechod Dashoguz a čaká nás Turkménsko. Prvým zážitkom bude prechod hranice. Pri vstupe na Turkménske územie si nás všetkých ručne zapíšu do knihy a ideme na pasovú kontrolu. Akí budú colníci dnes? Budú nám zamračene kontrolovať batožinu alebo nás s úsmevom len pustia ďalej? Tu človek nikdy nevie. Koniec konov smerujeme do jednej z najprísnejších diktatúr planéty. Vy sa však nemusíte báť, my vieme čo robíme. Za hranicou sa naložíme do džípov a púšťame sa do srdca Tukménskej púšte Karakum. Našim cieľom je "Brána do pekla", horiaci kráter Derwaza. Pozrieme si ho za svetla aj po tme a prespíme pár kilometrov od jeho okraja. Nečakajte však žiaden hotel. Dnešok trávime v tradičných jurtách alebo stanoch, pri domácom šašliku pod nekonečnou hviezdnou oblohou. Púštna idylka.

Ráno ešte raz skontrolujeme či káter Derwaza stále horí a ideme ďalej naprieč púšťou. Cesta miestami mizne pod pieskom a kde tu nám pred autom prebehne ťava. Uvidíme aj kráter zatopený vodou alebo čudné pozostatky kríkov celé obalené soľou. Ani miestni nevedia ako vznikli. Pokračujeme našimi džípmi smerom do hlavného mesta krajiny. Popoludní prichádzame do civilizácie. Pred nami je mramorové mesto Ašchabád. Zložíme sa na slušnom hoteli, zmijeme zo seba púštny prach a vyrážame na prvú prechádzku mestom. Oproti púšti je Ašchabád neuveriteľný kontrast. Všade dokonalá čistota, snehobiele budovy a zlaté ozdoby. Na druhú stranu, podobne ako v púšti, ani tu niesú takmer žiadni ľudia. V živote ste nevideli podobné mesto.

Ašchabád je zapísaný v Guinessovej knihe svetových rekordov ako mesto s najväčším počtom mramorových stavieb na svete. Je ich tu vyše 500. Dnes prejdeme tie najznámejšie. Prevezieme sa po hlavnej triede Archabil, ktorá sa tiahne až 25 kilometrov a po jej stranách sú exotické budovy ministerstiev a úradov. Pokocháme sa Monumentom neutrality a  Monumentom nezávislosti so zlatými sochami niekdajšieho prezidenta Turmenbašiho. Zlaté sochy sú tu v kurze. Uvidíme aj zlatú sochu prezidenta na koni alebo zlatú sochu národneho psa alabai. Pozrieme si najväčšiu mešitu Ruhy s kapacitou až 10 000 veriacich. Pravdepodobne tu však budeme len my. Uvidíme svadobný palác s obrovskou zemegulou na ktorej je jedniným štátom Turkménsko alebo bizarný cirkus Alem. Ak bude zapnuté, tak môžeme vyskúšať aj najväčšie vnútorné ruské kolo na svete. Na záver nakúpime na Ruskom bazáre a zamávame soche Lenina. Ak Vám to všetko znie až mierne absurdne, tak to je presne ono. To je pocit, ktorý vo Vás vyvolá Ašchabád. Také mesto naozaj nenájdete nikde inde. Celé je jedným veľkým, a mimoriadne svojským, zážitkom.

Nad ránom nás čaká odlet z jediného medzinárodného letiska v krajine. Už nikoho neprekvapí, že je obložené mramorom a letisková hala má tvar vtáka. Adekvátna rozlúčka s Turménskom a Strednou Áziou. Návrat do Viedne. Vaša exotická dovolenka končí.